Pred 51 rokmi (12. februára 1972) pristál americký prezident Richard M. Nixon v chladnom a sychravom dni v Pekingu, podal si ruku s čínskym premiérom Čou En–lajom a začal tak rozmrazovanie vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré Čínu naštartovalo na cestu, ktorá z nej urobila svetovú veľmoc. Počas tejto návštevy Čou vyhlásil, že “brána k priateľským kontaktom” bola otvorená. Táto brána je teraz zatvorená a Čína sa pripravuje na prípadnú vojnu so Spojenými štátmi, sčasti kvôli vojnovej politike a krokom Bidenovej administratívy, píše Larry Johnson

Vinu za narušenie pôvodne priateľských vzťahov nenesie Biden a jeho neohrabaný tím pre národnú bezpečnosť. Americkí politici z oboch strán teraz bežne hovoria o Číne ako o “nepriateľovi”. Generál veliaci veliteľstvu vzdušných síl napísal list, v ktorom vyjadril presvedčenie, že do roku 2025 budú Američania s Čínou vo vojne, a prieskumy verejnej mienky ukazujú, že čoraz viac Američanov si tiež myslí, že Čína je hlavnou hrozbou.

Čína iniciovala viacero opatrení, aby sa pripravila na možnosť vojny so Spojenými štátmi. Denník Wall Street Journal včera informoval, že Čína začala rušiť patenty amerických spoločností v odvetviach dôležitých pre Peking vrátane technológií, farmaceutických výrobkov a využívania nerastov vzácnych zemín.

Úradníci v USA a Európskej únii obviňujú Čínu, že využíva svoje súdy a patentové komisie na oslabovanie zahraničných práv duševného vlastníctva a na pomoc čínskym podnikom. Tvrdia, že Čína zameriava takéto úsilie na odvetvia, ktoré považuje za dôležité, vrátane technológií, farmaceutických výrobkov a nerastov vzácnych zemín.

Čínska právna komisia zrušila platnosť desať rokov starého patentu amerického výrobcu röntgenových zariadení. Španielsky konštruktér mobilných antén prehral podobný spor na šanghajskom súde. Ďalší čínsky súd rozhodol, že japonský konglomerát porušil protimonopolné právo, keď odmietol udeliť licenciu na svoju technológiu čínskemu konkurentovi.

tiež nakupuje zlato a predáva svoju značnú pozíciu v amerických pokladničných poukážkach. Peking si všimol snahu Západu zničiť ruskú ekonomiku sankciami a zabavením ruských aktív v zahraničí a začal s programom na zníženie svojho rizika. Čína si teraz uvedomuje, že ak bude konať na ochranu svojich nárokov na Taiwan, bude čeliť rovnakému druhu odvety, akú Západ nasadil proti Rusku za jeho vojnu s cieľom zabrániť Ukrajine stať sa súčasťou NATO.

Návšteva čínskeho ministra zahraničných vecí Wanga Yi v Moskve tento týždeň nebola náhodná. Mala prinajmenšom tri ciele – demonštrovať podporu pri príležitosti výročia špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, dosiahnuť ďalší pokrok pri vytváraní alternatívneho medzinárodného finančného systému, ktorý by nebol závislý od Washingtonu, a podľa môjho názoru odštartovať rokovania o pakte o vzájomnej obrane. Okrem stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Lavrovom sa Wang Yi stretol aj s Patruševom, šéfom ruskej Bezpečnostnej rady.

Vo svete medzinárodnej diplomacie má minister zahraničných vecí za úlohu vypracovať podrobnosti a pripraviť dokumenty, ktoré by kodifikovali obranné vzťahy. Nie je tiež náhoda, že Putin na konci “produktívneho” stretnutia s Wan Yi oznámil, že v blízkej budúcnosti, pravdepodobne v marci, navštívi Rusko prezident Čínskej ľudovej republiky. Si Ťin–pching sa nechystá do Ruska, aby si pozrel pamiatky alebo popíjal vodku.

Námestníčka tlačového tajomníka Pentagónu Sabrina Singhová na tlačovom brífingu novinárom povedala, že ak Čína poskytne smrtiacu pomoc, bude čeliť následkom.

“Ak Čína prehĺbi svoje vzťahy s Ruskom, určite to bude mať dôsledky,” povedala Singhová. “V tomto čase sme nezaznamenali, že by poskytli Rusku smrtiacu pomoc pre vojnu, ale ani to nevyvrátili”.

Ministerstvo zahraničných vecí Pekingu reagovalo na hrozbu USA vyhlásením, že Čína nebude tolerovať nátlak a hrozby v súvislosti s rusko–čínskymi vzťahmi. Ak môžu Spojené štáty posielať vojenskú pomoc Ukrajine, Čína má ako suverénny štát plné právo posielať vojenskú pomoc ktorejkoľvek krajine, ktorú sa rozhodne podporovať.

Arogancia a pokrytectvo Spojených štátov voči Rusku aj Číne upevňuje puto medzi Rusmi a Číňanmi. Komentár Dmitrija Medvedeva k Putinovým a Bidenovým prejavom by mal byť pre Ameriku výstrahou (obávam sa však, že padá na úrodnú pôdu):

Včera sme mali prejav ruského prezidenta vo Federálnom zhromaždení, v ktorom okrem iného oznámil pozastavenie našej účasti na START III. Ide o dlho odkladané rozhodnutie, ktorého nevyhnutnosť som konštatoval už minulý rok. Rozhodnutie vyvolané vojnou, ktorú Spojené štáty a ďalšie krajiny NATO vyhlásili našej krajine. Rozhodnutie, ktoré bude mať obrovský ohlas vo svete vo všeobecnosti a v Spojených štátoch zvlášť. Argumentácia amerického establišmentu bola doteraz takáto: budeme na vás kašľať, budeme dodávať obrovské objemy zbraní kyjevskému režimu, budeme pracovať na porážke Ruska, budeme vás obmedzovať a ničiť, ale strategická bezpečnosť je samostatná otázka. Nesúvisí s celkovým kontextom vzťahov medzi USA a Ruskom. Je to takmer posvätná krava.

Tento záver je horší ako zločin – je to vážna chyba Američanov. Omyl, ktorý sa zrodil z ich mánie grandióznosti. Ich pocitu nadradenosti a beztrestnosti. Veď všetkým rozumným silám je jasné, že ak chcú USA poraziť Rusko, potom sme na pokraji svetového konfliktu. Ak chcú USA poraziť Rusko, máme právo brániť sa akoukoľvek zbraňou vrátane jadrových zbraní. Ako správne povedal Putin: “Rusko nie je možné poraziť na bojisku. Práve preto sme (zatiaľ) pozastavili START III. Nech sa elity v USA, ktoré stratili kontakt s realitou, zamyslia nad tým, čo dosiahli. Sledujme aj reakcie ostatných jadrových mocností NATO: Francúzsko a Veľká Británia. Ich strategické jadrové sily neboli zvyčajne zahrnuté do bilancie jadrových hlavíc a nosičov pri príprave dohôd medzi USA a ZSSR (Ruskom) a je najvyšší čas tak urobiť.

Nixonova éra mieru s Čínou je mŕtva. Začína sa nová éra vojenského a hospodárskeho spojenectva medzi Ruskom a Čínou a Amerika si namýšľa, že to môže zastaviť hrozbou vojenskej akcie. Pre svet je to veľmi nebezpečné obdobie.